(M51) Arseniev ako aktívny dôstojník slúžil vo Vladivostoku a odtiaľ, vďaka pochopeniu nadriadených, podnikal odvážne výpravy do nezmapovaných oblastí tajgy. Na jednej z týchto výprav stretol domorodého Nanajca menom Dersu z rodu Uzala. Tento nemladý muž, ktorý od narodenia žil v lone divej tajgy, prežil tu najväčšie životné šťastie i najbolestnejšie straty, stal sa Arsenievovi neoceniteľným sprievodcom a blízkym človekom na prvých výpravách do neznámych sibírskych krajov. Prostý Dersu ho naučil pozerať sa na prírodu pozornejšími očami, stopovať zver, chrániť sa pred zúrivými živlami, či už to bola strašná búrka s povodňou, lesný požiar alebo zákerný človek, stretnutie s ktorým bolo neraz nebezpečnejšie ako stretnutie s tigrom. Vďaka Dersuovi sa Arseniev začal dívať na prírodu a správať sa v nej nielen ako objaviteľ a dobyvateľ, ale aj ako ochranca. - (Arseniev V. K.)