(J42) Mons. ThDr. Štefan Janega, profesor, kanonik, pápežský prelát. Na sklonku života sa v duchu vraciam do rodnej dedinky. Viažu ma k nej nezabudnuteľné spomienky. Stojí tam môj rodný dom, v ktorom som prežíval prvé detské roky, v ňom je izbietka, kde ma po prvý raz vzala do náručia moja drahá matka a pohladil môj starostlivý otec svojimi zrobenými rukami. Chystám sa niečo napísať z môjho všedného života. Bude to milé Pánu Bohu? Pane, kiežby som nikdy nezabudol na tvoje slová: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Spomienkami chcem zvýrazniť svoju vdáku Pánu Bohu za jeho preveľkú dobrotu, lásku a nesmierne milosrdenstvo. Ťažia ma mnohé nedostatky i poklesky a napriek tomu dobrotivý Boh mi uštedril dlhé roky života. Trpezlivosťou so svojím vekom sa chcem úplne odovzdať do Božej vôle.