Slúžkin syn je neoceniteľným prameňom k pochopeniu Strindbergovej zložitej osobnosti, v ktorej sa stretávajú rozporné nálady a vlohy, city a myšlienky, láska a nenávisť. V diele sa odráža i nové sociálne myslenie, prenikavé kritické postrehy, autor rúca tradičné modly, narúša švédske konvenčné idyly a obnažuje i svoj najsúkromnejší život... Peklo svojich úzkostných stavov a pochybností, ktoré ho takmer vohnali do šialenstva, opísal v diele Inferno. V ďalšej autobiografickej próze Osamelý analyzuje autor svoju odlúčenosť a charakterizuje ju ako možnosť tvarovať vlastné myšlienky a city, rozvinúť nepoznané chopnosti svojho vnútra.